Nestydím se! Žil jsem tak, jak mi srdce říkalo!

SNEHURKO A SEDEM TRPAJSZLIKOV ...V.

29. května 2008 v 20:16 | Nathalie + Charlotte |  Snehurko a sedem trpajszlikov
Pre začiatok len takto trošku, ale nebojte s Charlotte to napravíme.

Ubehlo mnoho času, preliali sa litre vody a tony piesku. Lístie na stromoch začalo meniť farby zo zelenej na krásne oranžovú a hnedú, čo princa zo susedného kráľovstva Billieho Joea pekne sralo. Zelená bola jeho podstatou a aj napriek tomu že každú noc behal po lese a frabil listy späť na zeleno, mu to nepomohlo. Príroda sa zastaviť nedala a tak isto nepomohlo ani trpajszlíkom, keď dni a noci presedeli nad drevenou latrínkou a ronili krokodílie slzy. Snehurko stále nehybne ležal a privreté viečka sa mu jemne trepotali v jesennom vánku.

Lesklé vlasy na Snehurkovej hlave krásne kontrastovali s jeho bledou pokožkou, na ktorej sa občas, zčasu- načas, objavili mierne fialovo hnedé fľaky kvoli hajzľovej vode, ktorá sa mu dostala do zdravej pokožky. Frantík márne presedel dne i noci vedľa Snehurkovéholožka, no všetko bolo zbytočné, už ani len optimistický Bobek mu nedával nádej. Jaretrko prestal na chvíľu jebať slepých krtkov, aby tak uctilpamiatku zosnulého návštevníka a sluhu. No, dlho mu to nevydržalo. Sotva po šiestich minútach, 32 sekundách a 5 desatinkách ho prilákalo zapišťanie čohosi v zemi. Svižne sa hodil na kamenisto-trávnato- bahnitú zem, odkiaľ rýchlo šmahom jednej ruky zo zeme vidiahol pištiaceho krtka. Utiahol sa s úlovkom do súkromia, pri hradbách kráľovstva The Black Parade a šťasný, spkojný ho znásilňoval.

Jemná krtkova srsť sposobovala to, že sa občas Jaretrtkovi krt šmykol a blížiaci sa vrchol neprišiel. Kvoli tomu krtka Jaretrtko chytil sa predné hrabacie končatiny krta a konečne s ním dosiahol ten blažený vrchol. Ako tam tak oddychoval opretý o hradby, počul, ako si vyspevuje niekto, koho hlas už niekedy počul. Kráľov hlas! Jaretrko neváhal a nejakým záhadným sposobom sa dostal cez múr až ku kráľovi, ktorého následne zneužil na svoje ďalšie uspokojenie.

Márne kráľ zvieral svoje drobné pästičky, Jaretrtkov stisk bol už vekom vytrénovaný a len tak mu neušiel. Keď sa príliš bránil, strčil mu do úst ponožku aby bol ticho. Sluha im spal a nemal mu ich kto oprať, čo malo za následok kráľove chvíľkove upadnutie do kómy. Potom ale už maličký trpajszlík stratil o svoju obeť záujem, keďže nechcel aby ho zavreli do žalára za nekrofíliu. V tom zazrel v tráve niečo lesklé a podišiel bližšie aby si dobre obzrel vec, ktorú tak dobre poznal. "Bobíkov hriankovač!" skríkol a už už naťahoval svoje paprčky k otlčenému spotrebiču. Natešene prekročil Mikeyho telo a rozbehol sa do hlbokého lesa. Tešil sa Bobíkovej pochvale nad nájdením stratenej hračky.
______
Ospravedlňujeme sa, ale nabudúce bude toho viac. Nebojte :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simka Simka | E-mail | Web | 2. června 2008 v 18:50 | Reagovat

Heh, ako fakt som sa šúľala od začiatku do konca xD NEMÁ TO CHYBU!!!! XD XD XD rýchlo ďalšie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.