Nestydím se! Žil jsem tak, jak mi srdce říkalo!

It's hard to fly when i can't even run (1)

27. května 2008 v 21:41 | Nathalie |  It's hard to fly when I can't even run
Můj nový příbeh, mám ho už celý napsaný, takže bude přibývat rychle. Můj odhad je tak 5-6 dílů. Snad vám nebude vadit, že je to psané po slovensky. Sama jsem byla překvapena z toho, že jsem měla chuť na slovenčinu. Není tam šukačka, je to čistě příběh o pocitech, vztahu, nenaplněné lásky a důverném vztahu otec a syn. Jen pro upřesnění- doufám, že ten podivný styl pochopíte- minulost, čiže příběh, co vypráví Frank je psaný kurzívou, a současnost je normálním písmem. Pěkné počtení ... a prosím, všímejte si detaily, dalo mi to zabrat a psala jsem to neskutečně dlouho. Moc to pro mě znamená, přesně tak, jako i tohle věnování ...
Věnované speciálně pro Dark Eye- mojí kámošku, mamse, spolužačku, snoubenku, a někoho, koho mám neskutečně ráda, i když v poslední době se moc často neměli možnost skontaktovat ...- kterou už očividně začínám bohužel nudit. Co mě neskutečně mrzí. Drž se zítra s tou fyzou a snad už jenom, mám tě ráda.
____
Hovorí sa, že deti majú citlivé vnímanie. Natoľko, že vidia človeku až do vnútrajška a dokážu mu len jedným obyčajným pohladením, bozkom, či len stretom očí vyliečiť dieru v duši. Všetko ich bolí za vás, prežívajú s vami tie najhoršie chvíle, ale aj chvíle plné radosti, lásky a šťastia. Ale nik vás nedokáže vyliečiť. Uzdraviť vás od tej hlúpej posadnutosti láskou. Ani len dotyk vášho dieťaťa, vašej krvi a takisto vašej budúcnosti.
"Ocko, pozri sa." Po detskom ihrisku za rozutekala prosba malého chlapca. Volal na svojho starostlivého rodiča, ktorý teraz sedel na lavičke a hlavu mal v dlaniach. Ale hneď, ako počul hlas svojho syna sa spamätal a hlavu zodvihol.
"Deje sa niečo, slniečko?" chrbtom ruky sa snažil poutierať si zvyšok sĺz. Neplakal, len smútil a spomínal.
"Pozri sa oci, ja viem urobiť netopiera." Perami vytvoril úsmev a pokývnutím hlavy dal najavo svojmu synkovi, že je šikula. Chlapec zavesený nohami na vodorovnej tyči urobil kotrmelec a šikovne sa dostal nohami na zem. Svižným behom prišiel až k ockovi a sadol si pred jeho nohy na zem. Sotva štvorročný Sam sa pokojne usalašil a očami prešiel po ocovom mokrom líci.

"On miloval netopiere, však?" prekvapene Frank zodvihol ľavé obočie a nevedel, prečo sa ho práve túto otázku jeho milovaný syn pýta. Zostal len sedieť a pozerať na Sama. Naprázdno otváral ústa a nemohol ani len jednu jedinkú hlásku vydrať z úst.
"Ten, čo ho máš tak hlboko v srdci." Pokračoval jeho syn a rukami prešiel po Frankových dlaniach.
"O kom to hovoríš, slniečko?" neveril v skutočnosť, myslel si, že je toto len hlúpy sen, v ktorom je jeho syn len postava. Neveril, že by Sam mohol vedieť, čo je v jeho vnútri. Nechcel veriť.
"Oci, ja cítim, ako veľmi ho ľúbiš. Viac, ako mamu, viac ako sám seba. Nezazlievam ti to, je to tvoje srdce." Po líci stiekla Frankovi slza. Vedel, že jeho syn musí cítiť, ako jeho srdce tak veľmi miluje inú osobu.
"Ako sa volá?" Sam sa ho spýtal a Frank si svojho malého syna vysadil na kolená.
"Gerard, slniečko, jeho meno bolo Gerard."
"A prečo bolo? Prečo nie je?" malý princ nechápal, nevedel ako niekto milovať môže a takisto aj nemá už koho.
Chlapec položil svoju dlaň na otcovo srdce a sledoval, ako rýchlo sa jeho ruka pohybuje nahor a zasa nadol.
"Je to veľmi ťažké, Sam. Neviem, či si pripravený vedieť o tom."
"Ja som, len neviem, či si ty pripravený o tom hovoriť." Zašepkal Sam, ale stále neodvrátil pozornosť od ockovej hrude.
"Tá vec, čo ti tu bije. Prečo ťa tak bolí, tati?" oči nasmeroval presne do Frankových očí a dúfal, že mu jeho otec dá nejaké vysvetlenie.
"Neviem, slniečko, neviem."
"Povieš mi, čo sa stalo s tým mužom z tvojho srdca?" chlapec si pritisol hlavu k otcovmu srdcu a načúval príbehu života.
***
Šiel som vtedy pomerne skoro do školy. Nerobieval som to, ja som bol vždy ten, čo chodí chvíľku pred zazvonením, alebo aj mešká. Lenže dnes som si privstal, aby som šiel za riaditeľom, vybaviť si brigádu. Mal som šestnásť, ale zatiaľ som nikde nepracoval.
***
"V tomto si Sam zo mňa príklad neber," chlapec sa len zaujato pousmial a očami vyžadoval pokračovanie rozprávania.
***
Tak som bol u toho riaditeľa a on mi povedal, teda dal možnosť brigádovať, ako ošetrovateľ v nemocnici. Hneď som to zobral, brigádu som potreboval a keď budem niečo ako upratovač a ošetrovateľ v nemocnici, to sa nedalo odmietnuť. Tak som vyšiel celý šťastný z riaditeľne a premiestil sa na školský dvor, kde sa všetci schádzali pred vyučovaním. Nikdy som tam vlastne nebol. Moja prvá návšteva školského dvora. Nebolo to tam až také zlé, všetci sa tam schádzali, klebetili, smiali sa a skupinky chlapcov slintali nad dievčatami. Dievčatá tajne obdivovali chlapcov a ja som tohto bol svedkom prvý raz. Oplatilo sa vstať skorej. Inak by som nespoznal tú osobu, ktorá sa stranila ostatných. Naraz na mňa zakričal jeden z mojich spolužiakov.
,,Na tohto si dávaj bacha!" varoval ma a ja som sa rozhliadol. Všimol som si chlapca, postávajúceho stranou od všetkých študentov.
,,Prečo?" zamračil som sa..
,,Pretože je divný."
"Ako to myslíš?" neveril som mu. Čo by už tak niekomu mohol urobiť hen ten chalan.
"A aké je jeho meno?"
"Blázon, magor, debil, ten vrah, divný, chorý, vyber si, toho je."
"Čo? To kto ho takto pomenoval? Tak, ako sa teda volá vlastným menom? " spýtal som sa a oči neodtrhol od jeho tela.
"Gerard..." zároveň s vyfúknutím cigarety mi jeden z nich odpovedal.
"Tak teda, teším sa na teba, Gerard." Pošeptal som si a bežal do triedy.
***
"Oci, ten Gerard bol ozaj divný?" Malý Sam sa spýtal otecka. Nevedel si vysvetliť, prečo keď bol ten Gerard divný ho stále jeho ocko nosí v srdci. Prečo pre neho plače a prečo sa trápi. Nevedel si to vysvetliť ani samotný Frank.
"Nie srdiečko, neboj divný. Bol len trocha odlišný."
***
Bert, prosím ťa, kde je ten Gerard?" spýtal som sa ho a rukou si opravil ofinu.
"Hovorí sa, že zvyčajne je zatvorený na WC-kach, ja neviem, skús šťastie tam." Nezaujato mi odpovedal a ja som sa rútil k chlapčenským WC. Pomaly som otvoril dvere a očami prebehol po kabínkach. Všetky boli zatvorené, takže som nemal inú možnosť.
"Je tu niekto?" potichu som sa spýtal a naťahoval uši, nech začujem i ten najmenší šramot, či hlas.
"Vypadni, ja nestojím o tvoje urážky." Zabručala osoba obývajúca tretiu kabínku.
"Ale ja som ťa neprišiel urážať." Otvoril som dvere od kabínky z číslom tri a naskytol sa mi pohľad na niečo hrozné. V pravej ruke pevne držal striekačku a v ľavej škrtidlo, ktoré si teraz priväzoval na ľavé rameno. Do zubov si strčil jeden koniec a potiahol. S druhou rukou škrtidlo stiahol ešte viac, až do tej miery, že žila navrela. Guma nepovolila a tak si striekačku, ktorú stále držal v pravej ruke priložil k žile. Neveril som tomu. Prečo si pichá? Ihlu pritlačil na modrú žilu a prepichol kožu. Skoro jedenapolcentimetrová ihla prešla celá kožou a zastavila sa až pri jemnom vpúšťaní priezračnej tekutiny do tela.
"Prestaň!" zareval som na neho a chcel mu striekačku zobrať, lenže neskoro, celú drogu už mal vpichnutú v tele.
"Čo to kurva s tebou je?" kričal som.
***
"Čo to urobil?" nechápavo sa Sam spýtal tatina.
"Pichol si drogu, slniečko. To je jed, ale tento jed ťa nezabije hneď, až po čase. Sam, nikdy si to nesmieš pichnúť, hej?" poučoval zo strachom Frank svojho syna.
"Ak ti kvôli tomu vzniklo to prázdne miesto v hrudi, tati, tak prisahám, že ja si to nikdy nedám." Chlapec sa tesnejšie privinul k ockovi. Cítil sa tak bezpečnejšie, krajšie a nebál sa tej hroznej veci. Samoty.
***
____
A prosím, té příliš vysoké inteligence sotva čtyřletého kluka si nevšímejte. A ještě jednou vysvětluji, že šukačka tu nebude jen z toho důvodu, že Frank tohle všechno vykládá svému synovi, proto by se to tam nehodilo, i když náběh tam samozřejmě bude
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fucking-Death Fucking-Death | Web | 27. května 2008 v 21:55 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaa..boze konečne si to sem pridala už som sa nevedela dočkať:)..lebo si mna v tej škole tak nažhavila týma vetama niektorýma.:)...jejda nevšímaj si y,i ja sa to sand ani nenaučím:D:D:D...no a zlato to že chodí do školy tesne pred zvonením ....nepripomína ti to nekoho?:D:D:D:..ale uplne užasne tie slovička jak tatino a srdiečko a uvelebil mna uplne dostali..hybaj sem z pokračkem :)...sa teším...ináč že moc krasné:)

2 DarkFire DarkFire | Web | 28. května 2008 v 18:43 | Reagovat

bože, to je nádherné, krásné, ale tak strašně smutné

3 Charlotte71 Charlotte71 | Web | 29. května 2008 v 17:46 | Reagovat

wow....akoze mas plus velike ze je to pisane po slovensky...a k pribehu...uz na zaciatku ako sa ho Sam zacal vypytovat som mala slzy na kraji...je to vazne krasne...idem rychlo na pokracovanie...boze uz odvcera sa tesim ze si to precitam, len som nemala cas...dokonale to je...a to s tym Gerardom...neboji sa on nahodou ihiel? mno to je jedno...aj tak je to krasa...:-* kiss

4 Dark-Eye Dark-Eye | Web | 4. června 2008 v 16:29 | Reagovat

děkuju moc za krásný věnování,nikdy si mě nenudila a nikdy mě nudit nebudeš!! Moc mě mrzí,že už se nevídáme tak často,snad se to změní.A z tý fyziky mam dvojku jen tak pro zajímavost xD.

A teď k tomu příběhu,už jsem ti ho chválila předtim.Vážně je to neuvěřitelně krásně napsaný.Prostě jedna z nejlepších stories co sem kdy četla.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.