Nestydím se! Žil jsem tak, jak mi srdce říkalo!

Death Aerolines (4)

28. dubna 2008 v 10:53 | Nathalie + Miška |  Death Aerolines
Gerardov let prebehol v poriadku. Do Milána letel už tisíckrát, tam aj naspäť. Doleteli za niekoľko hodín, za dve, maximálne za tri, Gerard si to nestopoval, na čo aj. Lietanie síce miloval, pocit, že sa vznáša tisícky stôp nad zemou, že letí nad miliónmi ľudí, to všetko ho fascinovalo. Lenže tentoraz to nebolo také ako predtým, tentoraz letieť nechcel. Mohlo to byť také krásne... celú dobu bol duchom neprítomný a hosťov obsluhoval s neurčitým výrazom v tvári. Premýšľal nad Mikeym, nad Mikeym, a ešte raz nad Mikeym.
Keď vystúpil z lietadla v Miláne, na bledú pleť mu okamžite začalo dopadať horúce Talianske slnko. Keby tu tak mohol byť Mikey, boli by spolu, v rodnej zemi jedného z ich rodičov.
Rýchlo prešiel cez terminál a odtiaľ do hotela, ktorého adresu mu dal šéf. Ten otrasný, hnusný kazišuk. Všetko dokazil, ale Gerard sa tým už zaťažovať nechcel. Keď vošiel do svojej hotelovej izby, zhlboka sa nadýchol a kufor hodil do rohu. Keď už je na ten týždeň tu, aspoň by si ho mohol poriadne užiť. S Mikeym bude telefonovať a taktiež mu bude dôverovať. Nie, Mikey ho už určite nepodvedie, ak mu to tak sväto-svete sľúbil.
Mikey zatiaľ vyčkal do večera, potom schmatol kľúče a pobral sa do najbližšieho baru, aby sa poriadne ožral. Zistil totiž, že buď bude zavretý v ich byte, alebo o sebe nebude vedieť. Inak by sa po sľube, ktorý dal Gerardovi, len tak zaprášilo a nič by z toho nebolo. Bude sa však musieť ožrať poriadne rýchlo, aby ho nestihol zbaliť nejaký debil odtiaľ. Bude sa musieť ožrať HROZNE rýchlo.

Sadol si za vysokú barovú stoličku a pokývol na barmana. Ten poslušne niečo vybafol a len v rýchlosti sa vypytoval Mikeyho na jeho objednávku. Objednal si len vodku. Nemal ju rád, tak veľmi sa mu protivila, ale vedel, že ju rýchlo do seba naleje. A tým pádom aj sa ožerie. Barman pred neho postavil plnú fľašu a pohárik. Mikey prechádzal ukazováčikom po vrchu pohárika a zistil, že ho to totálne fascinuje.
Pol fľaše bolo preč a on stále nepociťoval to očakávané otupenie. Bar nebol hlučný, ale nebolo to zase sídlo svätcov. Keby tu tak mohol byť s ním Gerard. Sále na neho myslel. Spytoval sa sám seba, čo tak asi teraz može robiť. Bohviečo má teraz na práci. Dal si ďalší glg a pálivá tekutina sa mu dostávala konečne do hlavy. Na to čakal. Konečne vytúžené otupenie mysle.
***
Gerard sa na druhý deň rozhodol, že sa pôjde poprechádzať po uliciach Milána. Akurát sa zastavil pred výkladom so značkovým oblečením a obdivoval nejaké čierne tričko, keď ho neznáma sila zrazila k zemi tak veľmi, až mal na chvíľu pocit, že mu to niečo vyrazilo dych.
Horko-ťažko sa postavil a všimol si, že chlapec, ktorý ho dostal predtým na zem, sa ešte stále váľa. Podišiel teda k nemu a natiahol k nemu ruku, aby mu pomohol vstať. Vďačne za ňu Gerarda chytil a vytiahol sa na nohy.
Gerard mal možnosť poprezerať si ho, keď sa mu zapozeral do tváre, videl, že je príšerne sympatický a najviac ho dostali jeho tetovania. Na krku, aj na holých predlaktiach.
"Mrzí ma to, mal som dávať pozor." Zasmial sa neznámy a usilovne si oprašoval nohavice. Gerard sa na neho usmial
"Nevadí, v pohode. Ja som Gerard." Natiahol k nemu ruku a po dlhej dobe pocítil nervozitu. Takú cítil naposledy vtedy, keď sa s Mikeym prvýkrát pobozkali a to je už príšerne dávno.
Neznámy ruku prijal a pevne ju stisol. "Ja som Frank. Vidím, že hovoríš po anglicky, si tu služobne?" až teraz si Gerard uvedomil, že sa s ním vlastne rozpráva po anglicky, nie po taliansky, hoci aj taliančina mu bola blízka, učil sa ju už ako malý a mal ten jazyk rád.
"Áno, pracujem pre leteckú spoločnosť a práve sme prileteli na týždeň. Ty si tu tiež pracovne?"
"Nie, ja som tu na dovolenke. Teda, skôr som tu na svojom.. letnom sídle, vieš?" obaja sa zasmiali na jeho slovách. "Nezájdeš so mnou na kávu? Nebudeme sa predsa rozprávať na ulici." Gerard zaváhal len na malú chvíľku. Potom si však bol už úplne istý.
"Jasné, rád."
S úsmevom sa obidvaja vybrali po uliciach Talianka na kávu. Kaviarní tu bolo veľa, na každom kroku číhala vôňa čerstvej kávy, ktorá surovo, no príjemne vrážala do nosov cudzincov. Dlho nemuseli hľadať a našli príjemnú kaviareň, na rohu starodávnej ulice. Okolo bolo veľa moderných obchodov, no našli sa tu aj budovy, ktoré mali bujnú a bohatú minulosť.
"Sadneme si sem?" Spýtal sa Gerard a ukázal na stôl s dvomi stoličkami. Frank len súhlasne prikývol a usmial sa tomu. Bolo im krásne. Tak nejako ... príjemne. Slnko hrialo a deň sa stával stále teplejším a teplejším.
"Tak čo si ešte dáte?" spýtal sa ich mladý čašník a Frank sa len zachichotal.
"Dvakrát džús s vodkou." Povedal Gerard a rukou si podoprel bradu. Frankovi to nedalo a zapozeral sa na Gerarda. Nespustil z neho a oči a prehovoril na čašníka. "Do jedného pohára a dve slamky, prosím." Čašník s objednávkou a odišiel a Gerard sa začal smiať:
"Nemali sme ísť náhodou na kávu?"
"Podľa toho, čomu hovoríš káva, Gee."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Dostali jste se na školu, kam jste chtěli?

Ano ...
Ne ...

Komentáře

1 Charlotte71 Charlotte71 | Web | 28. dubna 2008 v 13:43 | Reagovat

juuuuu to je parada....takze nakoniec to asi bude tak ze mikey sa bude po veceroch ozierat a v milane sa bude odohravat zhavy Frerard co? heh chudak mikey ale ako napad sa mi to paci XD

2 Dee Dee | E-mail | Web | 28. dubna 2008 v 17:20 | Reagovat

Ou...komplikácie...sexy komplikácie...

Mikeš nemal robiť zle...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.