Nestydím se! Žil jsem tak, jak mi srdce říkalo!

Posledný závod (1)

20. března 2008 v 21:54 | Nathalie + Maťka |  Posledný závod
Moje maličkost a Maťka jsme něco napsali, zatím jenom první díl, ale nebojte, bude to pokračovat :D Pěkné počtení ...
Ležal som na posteli a premýšľal nad taktikou závodu ktorý ma onedlho čaká. Nešlo o nič len o nejaký medzinárodné preteky.
Môj život je stále to isté dookola. Len samé motorky a preteky a stále tí istý ľudia.
Občas ma to už prestávalo baviť a mal som chuť zo všetkým skoncovať, ale motorky boli moja jediná láska.
Niekedy som mal také hrozné depky, že som premýšľal nad samovraždou, nebyť môjho brata Mikeyho dávno by som tu nebol.
A akoby toho nebolo málo bol som aj gay. Na to som bol však skôr hrdý len občas mi to trochu strpčovalo život. Boli však aj nádherné chvíle a to hlavne kedy keď som mal priateľa. Bert bol moja obrovská láska a vydržalo nám to dva roky. Neviem čo sa stalo ale rozišli sme sa. Skoro pol roka som už sám, neviem si nikoho nájsť a akosi sa o to nesnažím.
Ako som tak ležal na posteli a premýšľal nad sebou úplne som stratil pojem o čase.
Bože prídem neskoro na tréning a zasa bude ten debil po mne hučať. Ja už ho môžem kašlať nenechám po sebe ziapať. Ak to spraví znovu vyhodím ho. Zbytočne ma len znervózňuje a vôbec mi nepomáha.

Prudkým trhnutím som vstal z postele. Hlava sa mi trocha zatočila, ale snažil som sa to všetko ignorovať. Nechcel som prísť neskoro, ešte by si na mňa vyskakoval ten idiot a to ozaj nemám za potreby. Nahádzal som na seba nejaké oblečenie, ktoré sa mi povaľovalo pod posteľou, vedľa skrine, na stolíku a ku podivu i na žalúziách bolo pohodené nejaké staré tričko. Vlasy som si len tak jemne prehrabol rukou a musel vynaložiť veľkú námahu, aby som si tu ruku odtiaľ vymotal naspäť. Nechcelo sa mi vychádzať von, ale túžba opäť sedieť na stroji, ktorý mi umožňuje útek pred realitou, je omnoho silnejšia, ako pálčivé slnko. Už som sa chystal odísť, no keď som sa obúval, môj zrak sa zastavil na zrkadle v chodbe. Toho človeka som nepoznal. Ten obraz mi bol tak cudzí. Kde boli tie časy, keď som sa kochal vlastným výzorom a bol sám sebou. Teraz som stratil svoje JA. Jedine na motorke sa cítim slobodný a schopný manipulácie zo svojím životom. Vyšiel som von, nasadil si priliehavú koženú bundu a helmu. Rukou som prešiel po koži na ktorú som si sadol. Naštartoval som svoj stroj a vydal sa smerom môjho tréningu.
Netrvalo dlho a bol som na mieste. Zosadol som z motorky a pomalým krokom som ju pred sebou tlačil smerom k veľkej hale ktorá stála predo mnou. Áno ako debil som ju musel dotlačiť až dnu lebo môj veľactený tréner neznášal keď som na nej vošiel do vnútra. Ani som nestihol poriadne otvoriť dvere a ozval sa hrozný krik.
"Do riti Way čo si o sebe myslíte, že keď ste šampión a synáčik s bohatej rodiny, že si zo mňa budete robiť dobrý deň či čo?"
"Dobrý deň, prosím vás mohli by ste sa ukludniť ja už naozaj nemám na vás náladu. Stále po mne len revete a na trati mi vôbec nepomáhate. Moje tréningy mi skôr pripadajú ako meranie decibelov a nie tréningy na medzinárodný zápas."
Tak a máš to. Už mi naozaj rupli nervy. Ja si nenechám predsa skákať po hlave od nejakého...no nič radšej...
Pozrel som mu do tváre a on len sčervenel ako paradajka a niečo chcel povedať.
"No- no dovoľte, ak sa vám nepáči ja môžem kľudne odísť a nech vás pripravuje kto chce aj tak ste len..."
"Ja nie som len nula pán Torro to vy ma stále podceňujete! A viete čo choďte na čo ešte čakáte nájdem si niekoho iného! Dovidenia!"
Surovo som ho vyhodil. Len sa zvrtol na opätku a odpochodoval preč. Hneď mi bolo lepšie, toto som mal urobiť už dávno. Lenže čo teraz musím niekoho nájsť bez trénera ma na súťaži diskvalifikujú.
Chválil som Chválil som sa za toto rozhodnutie, mal som to urobiť už dávno predtým. Nemal som znášať všetky tie jeho nadávky a znemožňovanie. Čo si o sebe vlastne myslel? Že som nejaký hlúpy odpad a on môže so mnou zametať? Tak to teda nie, nik nie je tak hlúpy, aby sa nechal dobrovoľne urážať. Ja teda taký nie som. Urobil som dobre! Len ako teraz nájdem niekoho, kto zastúpi prácu trénera? Osud ma nenechá v problémoch. Pomôže mi, snáď. Nekašlal som sa, šiel som do svojej šatne a tam si obliekol oblečenie na tréning. Spotené vlasy sa mi lepili zozadu na krk a ja som sa už celý triasol len na ten okamih, keď konečne
sadnem na motorku, začnem svoj tréning a zabudnem na okolitý svet. Nasadil som si helmu, ktorú nosím len pri tréningoch a rukou pevnejšie zovrel rúčku motorky. Prstami mi prešiel ten známy pocit oslobodenia a sám sa odštartoval. Nepotreboval som nejakého idiota, čo mi do všetkého bude kecať.
Nie, ja si vystačím aj sám. Lenže na tú súťaž si musím zohnať niekoho, kto bude môj tréner. Niekoho si predsa musím zohnať. Keď som už únavou ani nevidel, zložil som si helmu z hlavy a s problémami som sa ledva-ledva dotiahol naspäť k šatniam. Mal som síl len na to, aby som si do rúk vzal čistý uterák a vbehol do sprchy. Voda bola studenšia, ale mne to vôbec nevadilo. Vnímal som len kvapôčky vody, ktoré sa s cinkotom rozrážali o moje rozpálené telo. Vlasy pomaly naberali na ťažobe a hlava mi únavou padala. Bol najvyšší čas vyliezť zo sprchy. Poutieral som sa a obliekol v porovnaní s úborom, mäkké oblečenie. Pozberal som si všetky veci a pomalým krokom odchádzal naspäť domov. Domov, kde ma nikto nečakal, kde ma ani len poriadok neprivítal. Musím odtiaľto dnes zmiznúť. Ak nevypadnem, tak sa z toho všetkého zbláznim.

Doma som sa dal trocha do poriadku, aby som vyzeral trochu normálne. Mal som chuť dnes sa s niekým zoznámiť, neviem niečo sa vo mne akoby pohlo a nabral som chuť do života. Možno to bolo aj tým, že som sa konečne zmohol na to aby som vyhodil toho idiota a dnes som si po dlhej dobe na tréningu zajazdil podľa seba.
Ked som bol hotový s úpravou môjho výzoru postavil som sa pred zrkadlo a zaujato doň hľadel. Po dosť dlhej dobe som bol zo sebou spokojný. Vyšiel som z bytu a kráčal von do príjemného aprílového počasia. Kúsok od domu bol akýsi nový bar. No neviem či bol nový keďže som už veľmi dávno nebol medzi ľuďmi ale vedel som jedno tak dlho tu zasa nebola.
Otvoril som dvere a namieril to rovno k baru. Sadol som si na jednu jedinú voľnú stoličku a objednal si vodku s džúsom. Chvíľu som len tak hľadel do prázdna no potom som pocítil ako do mňa niekto štuchol. Otočil som sa a uvidel som niečo nádherné, sedel vedľa mňa. Bol krásny polodlhé čierne vlasy, tetovanie na krku, veľké a krásne zelené oči, malý a usmievavý.
"Hop prepáč nechcel som" usmial sa na mňa
"To je v pohode." Odpovedal som mu nie príliš duchaprítomne.
"Inak ja som Frank!" natiahol ku mne ruku.
"Ja som Gerard!" usmial som sa a pevne som mu stisol ruku. Aj tu mal tetovania bolo to neuveriteľne sexi.
Rozprávali sme sa stále sme mali o čom, až sme sa dostali k téme motorky. Ako som sa dozvedel aj on miluje motorky, keď som mu povedal, že závodne jazdím spozornel. Po niekoľkých minútach s neho vypadlo, že je tréner a hľadá prácu. Náhoda alebo osud?? Neviem v tej chvíli ma to ani netrápilo bez váhania som mu vysvetlil v akej som situácii a ponúkol mu miesto trénera. Zostal na mňa pozerať a o chvíli s neho vypadlo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pájina pájina | Web | 21. března 2008 v 15:00 | Reagovat

ach začíná to nádherně těšim se dál

2 Charlotte71 Charlotte71 | Web | 22. března 2008 v 20:39 | Reagovat

to je krasa...Gee na motorke? aww...krasna predstava...XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.