Nestydím se! Žil jsem tak, jak mi srdce říkalo!

Death Aerolines (3)

11. března 2008 v 22:20 | Nathalie + Miška |  Death Aerolines
Já vím, já vím! Dlouho tu nic nebylo. Ok, omlouvám se. Ale jak jistě víte na psaní musí být chuť. Já ji mám až dosť, nebojte, ale ani nevím, proč mi na psaní nikdy nezbyde čas. :( Tak, alespoň jsme s Miškou dnes dopsali pokračko Death Aerolines. Doufám, že se vám bude líbit.
_____

Dalo by sa to nazvať dokonalá noc. Noc plná odpustení, lásky a urovnania svedomia dvoch milujúcich ľudí. Ľudí, ktorý po dlhom čase splynuli v jedno telo, v jednu dušu a v jednu radosť. Po miestnosti sa nešíril skoro žiaden zvuk, len dýchanie spiacich, spokojných duši. Odovzdávali sa jeden druhému, nielen telom, ale aj dušou a mysľou. Všetko bolo zrazu dokonalé. Až priveľmi dokonalé. Do okna ešte ani len neprenikali ranné lúče, ktoré sa snažili silou mocou pretiahnuť cez zatiahnuté žalúzie a po dome za rozoznel zvuk zvoniaceho mobilu.
Gerard si rozospato pretrel oči, keď si uvedomil, že to jeho telefón si žiada pozornosť. Skĺzol pohľadom na Mikeyho, ktorý napriek hlasnému vyzváňaniu stále spal ako malé dieťa a chvíľočku ho láskal pohľadom. Nakoniec sa však donútil k tomu, že si vyvliekol pás zo zovretia jeho rúk, aby mohol vstať. Poobzeral sa po izbe a po pár sekúnd mi konečne do oka padli jeho nohavice. Pobehol k nim, pričom keď sa chodidlami dotýkal mäkkého koberca, nevydávalo to skoro žiaden zvuk.
Teraz ho čakalo ešte pehrabávanie sa vo vreckách, to však na vlastné Gerardovo prekvapenie netrvalo dlho. O chvíľku už zvieral v ruke tú zvoniacu vecičku, ktorá znemožnila jemu a jeho bratovi spoločné príjemné prebudenie. Keď na displayi zbadal číslo svojho šéfa, potichu zaklial. Vedel, že rozhovor zrušiť nesmie, to by znamenalo obrovské STOP v jeho práci. To si nemohol a ani nechcel dovoliť. Na jednej strane musel živiť seba aj Mikeyho a na druhej strane ho cestovanie po svete neuveriteľne bavilo.

"Áno?" ozval sa a vyšiel s telefónom von z izby, aby nezobudil Mikeyho. Podľa úsmevu, ktorý videl na jeho tvári, než vstal, usúdil, že sa mu asi niečo krásne sníva a z takých snov by sa ľudia budiť nemali. Navyše mal rád svoje súkromie pri telefonátoch.
"To ste vy Gerard?" ozvalo sa z druhého konca telefónu. Jasné, že to bol Gerard, kto iný by mu mohol v tejto hriešnej hodine zdvíhať telefonáty? Gerard sa sám pre seba uškľabol. Prešiel z mobilom do kúpeľne, aby toho spoiaceho anjela nerušil a sadol si na chladný okraj vane.
"Áno to som ja, možem vám nejako pomocť?" s veľkým a hlavne napajedeným otáznikom v hlase sa spýtal svojho šéfa, ktorý mu nikdy nezvykol volať v takúto hodinu.
"Bohužial sa niečo deje, pán Way." odmlčal sa a nechal Gerardovi trocha času, nech spracuje túto informáciu.
"Dnes ráno je naplánovaný veľmi doležitý let do Talinska.Presnejšie do mesta Miláno a vy viete, že týmto letom letí zvyčajne veľa doležitých osobností. Neotravoval by som vás, keby som nemusel, čiže stal sa menší problém. Steve, neviem, či si na neho spomínate, ale to je fuk, mal letieť týmto lietadlom, ako stewart. Ale bohužiaľ sa mu stala menšia nehoda, je v poriadku, ale má zlomené obidve nohy." chvíĺu sa odmlčal a vyčkával na nejaký menší náznak toho, že Gerard je stále u telefónu.
"Hm..." zabručal Gerard a čakal na pokračovanie príbehu, ktorého pointa mu zatiaľ uteká.
Ozvalo sa slabé zamrmlanie a Gerard si vedel dokonale predstaviť, ako šéf prevracia oči. "No, budete musieť letieť za neho. Nikoho lepšieho po ruke nemám, všetci sú buď už preč alebo na dovolenke." Gerarda by ani tak nedopálilo, že sa na neho obracajú ako na svoju poslednú záchranu, ako ho nahnevalo, že jemu voľno jednoducho nedávajú.
"Pozrite, mne je to vážne strašne ľúto, ale ja som sa len poobede vrátil domov, bol som na Malibu tri dni, chcel by som si trocha odpočinúť, takže-"
"Gerard, asi ste ma nepochopili. To bol rozkaz, nie požiadavka. Takže váa čakám do polhodiny, zatiaľ dopočutia." V telefóne sa ozvalo provokatívne ´tút, tút..´ Gerard mal chuť prasknúť s tým mobilom o zem a rozšľapať ho na márne kúsky, ešte ho vytáčalo aj to, že niečo také urobiť nemôže.
Vzdychol si, vstal z vane a pobral sa späť do spálne. Mikey ešte vždy ležal na posteli, ústa mal trocha pootvorené a pravidelne dýchal. V náručí zvieral vankúš, mal do neho rozkošne zarytý nos.
Gerard si s ďalším smutným povzdychnutím sadol čo najbližšie k nemu a jemne ním zatriasol. Mikey zamľaskal, potom niečo zamrmlal a zahrabal sa viac do perín. Gerard sa pousmial a nahol sa k svoju bratovi. Jemnými bozkami mu prechádzal po ramene, až kým sa Mikey nezachvel a slabo nezastonal. Nakoniec sa otočil úplne na Gerarda a jemne ho pohladil po tvári.
"To je už ráno, Gee?" spýtal sa hlúpo, v tvári priam anjelsky výraz. Gerard pokrútil hlavou a venoval bozk na špičku nosa.
"Nie, zavolali ma do práce, zlatko, tak som ti to chcel ozmámiť." Mikeyho radosť v očiach pohasla. Padol do perín a odvrátil pohľad. Ako to môže Gerardovi vyčítať? On sa predsa nevychytil sám, že sa mu chce zase lietať, on to nemá na svedomí!
Gerard nemohol uveriť tomu, ako nechutne sa k nemu Mikey zachoval. Veď on mu nič neurobil. Každý vie, ako veľmi Gerard Mikeyho miluje, že nikdy by neurobil nič, čo by mu nejako ublížilo, alebo čoby len trochu zranilo. Fyzicky, alebo psychicky. Veď on to robí pre oboch. Nevie si predstaviť, ako by Mikey žil, keby nemali toľko peňazí. Bohatí neboli, ale s chudobou za chrbtom taktiež nespávali.
. Gerard to robil ozaj hlavne pre jeho jediného brata, pre osobu, ktorú miloval viacej, než seba. Veď Gerard sa tešil na každý deň, minútu, sekundu strávenú s Mikeym a on sa mu teraz obracia chrbtom. On za to nemôže, šéf pískol a on musí pribehnúť. Nechce, ale musí. Na Mikeyho tvári bol slabý náznak smútku, ale nedala sa prehliadnuť ta halda naštvanosti a pohoršenia. To Gerard nechcel. Nik z nich, to nechcel. Keď Gerard prišiel ku skrini a šiel si pobaliť nejaké oblečenie a veci, tak sa Mikey otočil Geemu chrbtom. Gerard si len smutne povzdychol a balil do kufra veci. "Nezabudni si pas a opaľovací krém." Zavrčal Mikey a ďalej sa nevenoval svojmu bratovi. Do kúpeľne šiel Gee pomalým tempom, aj keď mal časový sklz, ale nechcel ešte odísť preč od Mikeyho, aspoň nie, keď bol na neho Mikey naštvaný.
Smutne sa postavil pred zrkadlo a šiel sa oholiť. Vzal si holiaci strojček a jemne prechádzal po tvári. "Škoda Mikey, ty vieš ako ťa mám rád." Pošepkal si popod nos a ďalej sa holil so slzami v očiach. Už si chcel tvár utrieť, ale niečie ruky sa mu omotali okolo pásu. Neubránil sa šťastnému úsmevu. "Mikey..." šťastne vydýchol a chcel sa otočiť, ale Mikeyho bozky na jeho krku mu zabránili urobiť akýkoľvek pohyb. Mikey chytil Gerardove ruky do tých svojich, prsty sa im preplietli dokopy a položili ich na Gerardove brucho. Objímali sa a Mikey pokračoval v bozkoch na krku. Dal mu sladký a jemný motýlí bozk. "Gerard ..." zašepkal mu do krku a dal ďalší bozk. " ... prepáč ..." ďalší bozk " ... ty vieš ..." opäť bozk " ... ako ..."bozk "...ťa ..." tentoraz si svojho brata otočil tvárou. Zapozeral sa mu do očí a žasol nad tým krásnym pohľadom. Nezaslúži si tie oči. Nikdy sa Gerardove oči nemali pozrieť na Mikeyho inak ako na svojho brata. Ale takto sú konečne šťastný, sú milencami a navždy ako milujúce sa osoby aj ostanú. Mikey mu jednou rukou prešiel po vlasoch a zastrčil mu ich za ľavé ucho. Priblížili sa k sebe tvárami až na takú mizernú vzdialenosť, že sa im dotýkali špičky nosov. V kúpeľni bolo strašné ticho a len sa tam ozýval jemný roztrasený dych oboch bratov. To mŕtvolno prerušil Mikeyho tichý šepot. "... milujem." A pobozkal ho. Jemne, ospravedlňujúco, s citom a presne tak, ako ho po celé tie roky bozkával Gerard. S láskou.
Pre Mikeyho bolo ťažké zaprisahať sa sám sebe, že už nikdy Gerarda nepodvedie, no jeho láska bola predsa len silnejšia než akákoľvek túžba po sexe akeď videl, že Gerard už jeho úlety tolerovať nechce a očividne ani nebude, bol to pre neho jasný znak, že je na čase s nimi prestať. Gerard bol zase rád, že konečne dostal od Mikeyho sľub, že už nikdy ho nepodvedie a to mu úplne stačilo. Dobre vedel, že Mikey by nesľuboval niečo, čo by aj nechcel splniť. Príliš dobre sa poznali na to, aby sa mohli diviť správaniu toho druhého. Boli príliš zladení, aby sa im to mohlo pokaziť na dlhšie než na pár hodín. Chceli byť spolu a keď im v tom nezabránila ani rovnaká krv, nezabráni im v tom predsa ani nič iné.
"Mikey, zlatko, už budem musieť ísť..." povedal Gerard, keď konečne odtrhol svoje pery od tých Mikeyho. Ten sa len smutne usmial a dvoma prstami odhrnul Gerardovi pár pramienkov vlasom spred očí.
"Dobre, Gee... Mám ťa odviezť?" Gerard pokrútil hlavou. Mal chuť sa poriadne poprechádzať a hoci mu šéf vynadá za meškanie, cesta pešo na letisko bola jedinečnou príležitosťou. "Okay... Budeš mi chýbať, Gerard. A na koľko to vlastne ideš preč?"
"Neviem. Ale menej ako päť dní to nebude, láska..." Mikey si vzdychol. Presviedčal samého seba, aby toto bral ako skúšku, či vydrží a neporuší sľub, ktorý dal svojej jedinej ozajstnej láske, človeku, na ktorom neodbdivoval len telo a fyzické schopnosti, ale aj jeho vnútro a všetko, čo s ním súviselo. Gerard Mikeyho poslednýkrát krátko pobozkal na líce, než okolo neho prešiel do spálne, aby sa obliekol a konečne šiel. Nečakal, že Mikey príde za ním - a mal pravdu, keď sa navliekal do džínsov, začul zvuk sprchy. Pousmial sa sám pre seba.
Potom vzal do ruky kufor, pas a - len tak zo žartu - aj krém na opaľovanie, ktoré mu sarkasticky odporučil Mikey. Keď vychádzal z bytu, potichu za sebou zatvoril dvere. Päť dní. Mikey to určite vydrží, Gerard mu veril najviac, ako mohol.
Všetko je až priveľmi zmätené na to, aby dnes šiel taxíkom. Prechádzka mu urobí len dobre. Vyčistí mu to hlavu, myšlienky a hlavne srdce. Smútiace srdce, pretože teraz musel opustiť Mikeyho a to nechcel. Najradšej by sa na celú tu prácu vykašľal a šiel si naspäť ľahnúť k svojmu miláčikovi, ale to teraz nemohol. A nebude to môcť najbližší týždeň, ak nie viac. Zabije ho to. Nikdy to opúšťanie nebolo ťažšie než akurát dnes. Predchvíľou mala nastať ta chvíľa, kde sa v bozkoch presunú do postele a až do poobedia si tam budú vyznávať lásku. No nestalo sa. On musel ísť do tej posranej práce.
Prácu miloval, ale teraz mu nechýbalo veľa a skončil by so všetkým. S lietaním, so šéfom, s poslúchaním. Žiadne nadčasy, či práca navyše. Nič. Len on a Mikey. Len on a jeho láska. No nie, on teraz musí nastúpiť do lietadla a odletieť bohvie na ako dlho. Bude to ako skúška. Skúška Mikeyho vernosti a lásky. No, ako to Mikey zvládne? Bude to pre neho veľmi ťažké odoprieť si chuť nových chlapcov. Bude to sakra ťažké! Gerard ukončil svoje premýšľanie v tom momente, ako si uvedomil, že je už skoro v polovici cesty. Na rozmýšľanie bude mať ešte veľa času. Ach, celú tu dobu, dobu bez Mikeyho.
Zatiaľ sa v ich byte Mikey dosprchoval a len v nohaviciach si sadol na posteľ. Po chvíľke pozerania na skriňu si dal hlavu do dlaní a začal plakať. Nefalšovane, od srdca. Prsty si vsúval do mokrých vlasov a uvedomoval si, že práve v tej skrini boli ešte pred chvíľou Gerardove veci. Donútilo ho to prestať v sebe dusiť tu zlosť na seba a na to, ako ďaleko to všetko nechal zájsť. Nechcel, aby si
o ňom Gee myslel, že je len malá kurva a nič viac. Ale on si to predsa nemyslel, a to, že to nie je pravda musel teraz dokázať. Začal splašene lietať po dome a do ruky si bral papieriky, čo ponachádzal. Vyšmaril zo skrine všetky svoje veci a prehraboval sa medzi nimi. Opäť hľadal papieriky. Našiel ich. Keď si bol istý, že už sú všetky posledný krát sa zapozeral na lístočky, které mu v minulosti boli bližšie, ako nejaká vernosť. Lístočky obsahovali telefónne čísla milencov. Samozrejme, mená si už nepamätá, ale keď človek použije univerzálne miláčik, zašuká si do 10 minút. A on to vedel. Spomenul si na Geeho. Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Prišiel bližšie k oknu a lístočky nemilosrdne vyhodil z okna. Jeho minulosť sa len rozletela po okolí a on si z úsmevom potvrdil, že je možné zmeniť sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Charlotte71 Charlotte71 | Web | 12. března 2008 v 16:09 | Reagovat

Mám možnosť prvého komentára....jupííí...heh.....mno takže by som chcela vyjadriť svoj obdiv nad talentom autorov, to v prvom rade. Super vymyslené a to ako Mikey na konci vyhodil z okna tie papieriky ma fakt dostalo....XD len aby sa gee už čoskoro vrátil zase domov...a netrpezlivo čakám na ďalšiu časť....

P.S - mrkni na môj new blog ....sú tam frerard stories a tak...www.slashmcr-fan.blog.cz budem rada...XD pa...♥

2 CandyKiller CandyKiller | Web | 14. března 2008 v 18:05 | Reagovat

Chcem pokračovaní a hned!Lebo dnes večer nič nebude :D

Ale né máš čestné místečko v mojem diárku :)

Krásne...ja som ti to hovorila už včera...v neskoršiu nočnú hodinu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.